O mne

Volám sa Jozef Házy, narodil som sa 28.9.1949 v Bratislave a som čerstvo ženatý s Julianou Benčičovou z Rače. Som rím.-katolíckeho vierovyznania, pričom v Krasňanoch na Cyprichovej ulici bývam od ich vzniku v roku 1952, teda 60 rokov. Základnú školu v Krasňanoch som navštevoval v rokoch 1957 – 1965. V roku 1969 som maturoval na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej (odbor meracia a automatizačná technika) v Bratislave. V tom istom roku som začal študovať na Elektrotechnickej fakulte SVŠT Bratislava, odbor telekomunikácie. Vysokú školu som úspešne ukončil v lete roku 1975 štátnou záverečnou skúškou a obhajobou diplomovej práce, čím som získal titul Ing. Počas letných prázdnin na strednej a vysokej škole som vykonával brigádnickú činnosť v slovenskej televízii v pozíciách asistent produkcie a kamery. Najväčším mojim koníčkom bol spoločenský tanec, pričom po absolvovaní tanečných kurzov u vynikajúceho učiteľa tanca Jozefa Remišovského a jeho asistentky Jarmily Šidelskej, som začal trénovať a súťažiť. Nakoľko sme boli aj s partnerkou Elenou Molnárovou veľmi talentovaní, behom jedného roka sme prešli zo základnej kategórie až do medzinárodnej triedy. Reprezentovali sme Československú republiku doma i v zahraničí. Po ukončení aktívnej činnosti som sa stal trénerom v TK Slovan a v roku 1973 som založil som prvý slovenský krúžok detského spoločenského tanca Plamienok pri ZK ROH CHZJD Bratislava. Nakoľko výchovná práca s deťmi a mládežou ma veľmi zaujala, rozhodol som sa v roku 1976 začať študovať 4-ročné pomaturitné nadstavbové štúdium tanca, ktoré organizoval Osvetový ústav Bratislava. Po úspešnom ukončení štúdia som v roku 1979 získal titul lektor spoločenských tancov a výchovy. Po ukončení vysokej školy v roku 1975 som nastúpil na základnú vojenskú službu do Čiech. Po príchode zo ZVS som od septembra 1976 začal pracovať na Inšpektoráte telekomunikácii Bratislava a neskôr na riaditeľstve na útvare technického rozvoja JTS Správy diaľkových káblov Bratislava, kde som spracovával investičné zámery, drobné stavby, výhľadové štúdie a rozvojové plány na trasách diaľkových káblov. Popri zamestnaní som vyučoval stredoškolskú mládež a dospelých v kurzoch spoločenských tancov a výchovy, pričom som ročne odučil cca 1.500 frekventantov. V roku 1981 som založil Klub spoločenského a scénického tanca pri Dome ROH Bratislava, kde som z párového tanca prešiel k nacvičovaniu kolektívnych choreografii, pričom sme sa zúčastňovali majstrovských a reprezentačných súťaži doma i v zahraničí. V roku 1985 som bol zakladajúcim členom Slovenskej tanečnej organizácie disciplín IDO, ktorá zastrešovala nové prúdy tanca (disko, hip-hop, show dance, step, brake dance, formácie a pod.). Nakoľko ma tanec absolútne opantal, začiatkom roka 1986 som odišiel od techniky a prešiel som pracovať do najväčšej kultúrnej organizácii PKO Bratislava vo funkcii programového námestníka. Spolu s pracovníkmi som realizoval rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, plesy, veľké domáce a medzinárodné festivaly, prehliadky a súťaže vo všetkých oblastiach, činnosť krúžkov a súborov ZUČ, športovú činnosť, astronomickú činnosť, propagáciu a technickú zábavnú prevádzku (kolotoče). Pri zmene politického zriadenia v roku 1989 som musel z námestníckeho postu odstúpiť. Na základe úspešného konkurzu som od 1.2.1991 prešiel pracovať na Miestny úrad Rača do funkcie vedúceho oddelenia kultúry, mládeže a športu, pričom v novej práci som pokračoval v činnosti podobnej ako bola v PKO Bratislava, avšak v samospráve, pričom som zrealizoval nespočetné množstvo nových aktivít, z ktorých väčšina pretrváva až dodnes.

V roku 2002 som založil Slovenský zväz moderného a módneho tanca, ktorý vykonával obdobnú tanečnú činnosť ako medzinárodná STO D IDO, pričom som sa venoval porotcovskej činnosti a v roku 2004 som získal medzinárodnú licenciu porotcu ESDU.

V komunálnej politike pôsobím ako poslanec Miestneho zastupiteľstva Bratislava-Rača (1998-2002, 2002-2006, 2006-2010 až dodnes) a poslanec Mestského zastupiteľstva Bratislava (1994-1998, 2002-2006, 2006-2010), pričom som priebežne vybavoval požiadavky obyvateľov Rače, Krasnian a Východného. Úspešnosť mojich aktivít bola závislá od toho, ktorý starosta bol v Rači zvolený a ako pristupoval k mojim návrhom riešenia. Z vlastnej skúsenosti konštatujem, že doposiaľ najlepším starostom bol Ing. Libor Pajdlhauser, rodák z Rače. Počas môjho poslaneckého pôsobenia som taktiež zistil, že záleží aj na tom, kto a ako vykonáva funkciu vedúceho úradu - prednostu a aký vzťah má k riešeniu požiadaviek obyvateľov. Najlepším príkladom je nedostatočné riešenie otázok obyvateľov z poslaneckých dní, kedy obyvatelia boli znechutení stanoviskami miestneho úradu. Veľakrát nebola ochota problematiku vyriešiť a dochádzalo k rôznym výhovorkám. Moje skúsenosti pri výkone funkcie mestského poslanca boli diametrálne odlišné, nakoľko pracovníci magistrátu a primátori boli pri riešení požiadaviek ústretovejší. S ohľadom na nedostatočné riešenie miestnej problematiky mali obyvatelia názor, že ako poslanci pre nich nič nerobíme. Veľa obyvateľov však nevie, že poslanci nemôžu ukladať úlohy pracovníkom úradov. A tak nedochádzalo k požadovanej náprave. V poslaneckej funkcii mi boli nápomocní obyvatelia, ktorým nebolo ľahostajné, v akom prostredí žijú. Nakoľko platí, že návrhy pri hlasovaní presadzuje poslanecká väčšina, mnohokrát ako nekoaličný a nezávislý poslanec som nebol správne chápaný. Svoje plány som napokon realizoval z pozície predsedu Klubu dôchodcov v Krasňanoch. V Mestskej časti Bratislava-Rača úzko spolupracujem so seniormi, invalidmi, členmi spoločenských, kultúrnych a športových organizácii, pedagógmi a deťmi MŠ, žiakmi ZŠ, ZUŠ, CVČ, SŠ, podnikateľmi, živnostníkmi, právnickými a fyzickými osobami. Za ich aktivitu im i touto cestou ďakujem.

Nakoľko som počas výkonu mojej 20-ročnej poslaneckej a verejnej práci zistil, že vyriešenie problémov a požiadaviek obyvateľov závisí hlavne od stanoviska starostu, rozhodol som sa na základe odporúčaní mnohých obyvateľov Rače, Krasnian a Východného kandidovať na funkciu starostu. Úspechy sa dajú dosiahnuť len v tom prípade, ak je starosta zároveň i poslancom, čo je v súlade so zákonom.

Presadzovanie mojich názorov sa v minulosti stretlo s nepochopením u viacerých osôb, ktoré mali osobný záujem ma zdiskreditovať nepravdivými a podlými informáciami. Tak tomu bolo i pred 2 rokmi, kedy osoby súčasného vedenia v čase moratória povylepovali celé Krasňany „zaručene pravdivými informáciami“, pričom počas tohto obdobia dokázali, že práve oni sú podliakmi. Na základe psychických stresov som od marca 1999 v invalidnom dôchodku s onkologickými diagnózami. V súčasnosti podstupujem ďalšiu chemoterapiu, ale nevzdávam sa a snažím sa naďalej pracovať ako račiansky poslanec a predseda Klubu dôchodcov Krasňany.